1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.
2Zachráň, ó, Hospodine, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka.
3Márnosť hovoria každý so svojím blížnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom.
4Ó, bárs by vykorenil Hospodin každé rty lichotné i každý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné.
5Lebo hovoria: Premôžeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktože je naším pánom?
6Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz už povstanem, hovorí Hospodin; zachránim toho, na koho bezbožník pyšne fúka.
7Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz.
8Ty, Hospodine, ich ostrežieš; zachováš ho od tohoto pokolenia až na veky.
9Všade vôkol obchádzajú bezbožníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka.