1Žalm Dávidov. Hospodine, volám na teba! Ponáhľaj sa mi na pomoc! Počuj môj hlas, keď volám k tebe!
2Nech stojí moja modlitba pred tebou jako kadivo, pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeť.
3Postav, Hospodine, mojim ústam stráž! Strež dvere mojich rtov!
4Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlej veci, robiť bezbožné skutky s mužmi, páchajúcimi neprávosť, a aby som nejedol z ich lakôt.
5Nech ma tlčie spravedlivý, bude to milosť, a nech ma tresce; to olej na hlavu; nech neodoprie moja hlava. Lebo kým len trvám, moja modlitba bude vždy proti ich rôznej zlosti.
6Ich sudcovia budú pometaní medzi skaly, a ľudia počujú moje slová, lebo sú ľúbezné.
7Jako keď niekto štiepe a kála drevo na zemi, tak sa rozmetávajú naše kosti až k čeľustiu hrobu.
8Lebo k tebe, Hospodine, Pane, sú obrátené moje oči; k tebe sa utiekam; nevylej mojej duše!
9Uchovaj ma od osídla, ktoré mi nadstavili, a od smečiek páchateľov neprávosti.
10Nech padnú bezbožní, všetci dovedna, každý do svojej slučky, kým ja prejdem.