1Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm.
2Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta,
3jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný!
4Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.
5Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč:
6Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.-
7A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú!
8Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho
9(Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!),
10aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia!
11Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným.
12Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách.
13Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú.
14Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah.
15Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.
16Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah.
17Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu!
18Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva.
19Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.-
20Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť.
21Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.