1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Žalm Dávidov.
2Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie.
3Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi.
4Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr.
5Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi lož. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah.
6Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie.
7Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa.
8Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu.
9Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.
10Púha márnosť sú synovia človeka, lož i synovia mocného muža. Keby ich položil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší než márnosť.
11Nenadejte sa na útisk a na lúpež a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca.
12Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, že Bohu je sila.
13A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku.