1Pieseň. Žalm Azafov.
2Nemlč, ó, Bože, nerob sa, jako keby si nepočul, a nebuď ticho, silný Bože!
3Lebo hľa, tvoji nepriatelia sa búria, a tí, ktorí ťa nenávidia, dvíhajú hlavu.
4Snujú ľstivú radu proti tvojmu ľudu a radia sa proti tým, ktorých ty kryješ.
5Hovoria: Poďte, vyhubme ich, aby prestali byť národom, aby sa viacej nespomínalo meno Izraelovo.
6Lebo sa uradili spolu jako jedno srdce; urobili smluvu proti tebe,
7stány Edomove a Izmaeliti, Moáb a Hagrovia,
8Gebal, Ammon a Amalech, Filištea s obyvateľmi Týru.
9Aj Assúr sa pripojil k nim; stali sa ramenom synov Lota. Sélah.
10Učiň im ako Midianovi, jako Siserovi, jako Jabinovi pri potoku Kíšone.
11Boli zahladení v En-dore a stali sa hnojivom zemi.
12Nalož s nimi, s ich vodcami jako s Orébom a Zeebom, jako s Zebachom a Calmunnom, so všetkými ich kniežatami,
13ktorí povedali: Dobyme si dedične príbytky Božie!
14Môj Bože, daj, aby boli jako smeti krútňavy, jako posekané steblie pred vetrom.
15Ako čo oheň spaľuje les, a jako plameň zapaľuje a trávi vrchy,
16tak ich stíhaj svojou víchricou a svojou búrkou ich predes!
17Naplň ich tvár hanbou, aby hľadali tvoje meno, Hospodine!
18Nech sa hanbia a desia na večné veky, nech rumenejú hanbou a zahynú,
19a tak nech poznajú, že ty, ktorého meno je Hospodin, si sám Najvyšším Pánom nad celou zemou.