1Ten, kto býva v skrýši Najvyššieho, bude nocovať v tôni Všemohúceho.
2Poviem Hospodinovi: Moje útočište a môj hrad, môj Bôh, na ktorého sa nadejem.
3Lebo on ťa vytrhne z osídla lovca, zo zhubnej nákazy morovej.
4Prikryje ťa svojimi brky, a utečieš sa pod jeho krýdla. Jeho pravda je štítom a paväzou.
5Nebudeš sa báť nočného strachu ani strely, ktorá letí vodne;
6nebudeš sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ani nákazy, ktorá pustoší o poludní.
7Padne ich po tvojom boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíži.
8Len svojimi očima sa podívaš na to a uvidíš odplatu bezbožných.
9Pretože hovoríš: Ty si, Hospodine, moje útočište, a že si Najvyššieho učinil svojím príbytkom,
10neprihodí sa ti nič zlého, ani sa nijaký úder nepriblíži tvojmu stánu.
11Lebo prikázal svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali na všetkých tvojich cestách.
12Na rukách ťa ponesú, aby si si neuderil svojej nohy o kameň.
13Stupíš na leva a na jedovatého hada, pošliapeš ľvíča a draka.
14Pretože sa láskou vinie ku mne, vyslobodím ho; vyvýšim ho, lebo zná moje meno, hovorí Bôh.
15Bude volať na mňa, a ohlásim sa mu. Ja budem, s ním v jeho súžení, vytrhnem ho a oslávim ho.
16Nasýtim ho dlhosťou dní a dám mu vidieť svoje spasenie.