1Toto mi ukázal Pán Hospodin a hľa, tvoril kobylky na počiatku, keď začala rásť pozdná tráva, a hľa bola to tráva po kráľovom pôkose.
2A stalo sa, keď požraly bylinu zeme, že som povedal: Pane, Hospodine, odpusti, prosím! Ktože obstojí z Jakoba, lebo je beztak malý.
3Hospodin ľutoval toho. Nestane sa, riekol Hospodin.
4Potom mi ukázal Pán Hospodin, a hľa, Pán Hospodin volal pravotiť sa ohňom, a strávil veľkú priepasť a trávil podiel Hospodinov.
5A povedal som: Pane, Hospodine, prestaň, prosím! Ktože obstojí z Jakoba, lebo je beztak malý.
6Hospodin ľutoval toho. Nestane sa ani to, riekol Pán Hospodin.
7Zase mi ukázal, a hľa, Pán stál vedľa múru, postaveného podľa olovnice, a v jeho ruke bola olovnica.
8A Hospodin mi riekol: Čo vidíš, Ámose? A ja som povedal: Olovnicu. Na to riekol Pán: Hľa, položím olovnicu prostred svojho ľudu Izraela; neprejdem viacej len tak popri ňom.
9Ale spustnú výšiny Izákove, a svätyne Izraelove budú spustošené, a povstanem na dom Jeroboámov s mečom.
10Vtedy poslal Amaziáš, kňaz Bét-ela, k Jeroboámovi, izraelskému kráľovi, a povedal: Ámos sa sprisahal proti tebe prostred domu Izraelovho; zem už nemôže zniesť všetky tie jeho slová.
11Lebo takto hovorí Ámos. Jeroboám zomrie mečom, a Izrael bude istotne prestehovaný so svojej zeme.
12A Amaziáš povedal Ámosovi: Vidiaci, iď, uteč do zeme Júdovej a jedz tam chlieb a tam prorokuj!
13Ale v Bét-ele neprorokuj viacej, lebo je on svätyňou kráľovou a je domom kráľovstva.
14Ale Ámos odpovedal Amaziášovi a riekol: Ja nie som prorok ani nie som synom proroka, ale som pastier kráv a človek, ktorý oberá plané fíky.
15Ale Hospodin ma vzal zpoza stáda a povedal mi Hospodin: Idi, prorokuj môjmu ľudu Izraelovi.
16Preto teraz počuj slovo Hospodinovo: Ty hovoríš: Neprorokuj proti Izraelovi a nekvapkaj slovami na dom Izákov.
17Preto takto hovorí Hospodin: Tvoja žena bude smilniť v meste, a tvoji synovia a tvoje dcéry padnú mečom, tvoja zem bude rozdelená merným lanom, a ty sám zomrieš na nečistej zemi, a Izrael bude istotne prestehovaný so svojej zeme.