1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom
3karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?
4K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.
5Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.
6Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.
7Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?
8Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?
9Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?
10I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.
11Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?
12Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,
13že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?
14Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?
15Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!
16A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.
17Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,
18to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.
19Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.
20Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.
21Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.
22Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.
23Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.
24Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.
25Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.
26Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.
27Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.
28A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.
29Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.
30Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.
31Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.
32Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.
33Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.
34Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.
35Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.