1Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.
2Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.
3I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.
4A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.
5A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.
6A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,
7a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.
8Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
9Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.
10Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!
11Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.
12A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.
13Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!
14Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.
15Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.
16A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?
17Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.
18Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.
19Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.
20Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.
21Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.
22Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!