1Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Joelovi, synovi Petuelovmu.
2Počujte to, starci, a pozorujte ušami, všetci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich otcov?
3Rozprávajte o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozprávajú svojim synom a ich synovia pokoleniu, ktoré prijde potom.
4To, čo zostalo po húseniciach, požraly kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.
5Prebuďte sa, opilci, a plačte, a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, nad novým vínom sladkým, pretože bude vyťaté z vašich úst.
6Lebo prišiel národ hore na moju zem, mocný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice.
7Obráti môj vinič na pustinu a môj fík na rázgy, olúpe ho docela a odhodí; jeho letorasty obelejú.
8Kvíľ ako panna, opásaná smútočným vrecom, nad mužom svojej mladosti!
9Vyťatý bude obetný dar obilný i liata obeť z domu Hospodinovho; kňazi budú smútiť, svätoslužobníci Hospodinovi.
10Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretože spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej.
11Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie žatva poľa.
12Vinič uschne, a fík uvädne, granát i palma i jabloň; všetky stromy poľa poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka.
13Prepášte sa a nariekajte, kňazi! Kvíľte, svätoslužobníci oltára! Vojdite, nocujte v smútočnom vreci, svätoslužobníci môjho Boha! Pretože bude odňatý obetný dar obilný i liata obeť z domu vášho Boha.
14Zasväťte pôst, svolajte shromaždenie, shromaždite starších, všetkých obyvateľov zeme do domu Hospodina, svojho Boha, a kričte k Hospodinovi.
15Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a prijde od Všemohúceho jako lúpež.
16Či nebude vyťatý pokrm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie?
17Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretože zahanbí obilie.
18Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drobného dobytka budú pykať.
19K tebe, ó, Hospodine, volám, lebo oheň žerie pasienky pustiny, a plameň páli všetky stromy poľa.
20Ešte i tá poľná zver práhnuc reve k tebe, pretože vyschly potoky vôd, a oheň strávil pasienky pustiny.