1Vo svojej úzkosti ma budú hľadať skoro za rána a povedia: Poďte, a navráťme sa k Hospodinovi, lebo on roztrhal a uzdraví nás, zbil a obviaže nás.
2Obživí nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy, a budeme žiť pred jeho tvárou.
3A tak poznajme a žeňme sa poznať Hospodina; jeho východ stojí pevne jako svitanie rána a prijde nám ako dážď, ako jarný dážď, ktorý zvlažuje zem.
4Čo ti mám učiniť, Efraime, čo ti mám učiniť, Júda, keď je vaša dobrota jako ranný oblak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána?
5Preto som otesával svojimi prorokmi a zabíjal som ich slovami svojich úst, a tvoje súdy sú, jako keď vyjde svetlo.
6Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápalné obeti.
7Ale oni prestúpili moju smluvu jako Adam; tam sa dopustili nevernosti proti mne.
8Gileád, mesto činiteľov neprávosti, plné stôp krvi.
9A jako lotri čakajú na človeka, tak rota kňazov; vraždia na ceste do Sichema; lebo páchajú mrzkosť.
10V dome Izraelovom vidím hroznú vec; tam smilní Efraim, zanečistil sa Izrael.
11I Júda, aj tebe je určená žatva, keď dovediem zpät zajatie svojho ľudu.