1Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,
2poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,
3dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,
4dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.
5Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.
6Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.
7Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.
8Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.
9Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.
10Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!
11Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;
12pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;
13najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.
14Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.
15Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!
16Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.
17Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.
18Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.
19Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.
20Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.
21Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:
22Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?
23Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!
24No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;
25ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,
26preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;
27keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.
28Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,
29zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;
30nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,
31a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.
32Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.
33Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.