1Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
2Keď sa množia spravedliví, raduje sa ľud, a keď panuje bezbožník, vzdychá ľud.
3Človek, ktorý miluje múdrosť, obveseľuje svojho otca; ale ten, kto sa druží so smilnicami, premrhá majetok.
4Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek poplatkov ju borí.
5Človek, ktorý pochlebuje svojmu blížnemu, rozprestiera jeho krokom sieť.
6V prestúpení zlého človeka leží osídlo; ale spravedlivý plesá a raduje sa.
7Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezbožník nerozumie toľko, aby to poznal.
8Posmievační mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.
9Múdry človek, ktorý sa súdi s bláznom, už či sa hnevá a či sa smeje, jednako nemá pokoja.
10Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale čo do úprimných, tí hľadajú zachovať jeho dušu.
11Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕža zpät a krotí.
12Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.
13Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin.
14Trón kráľa, ktorý súdi chudobných podľa pravdy, bude stáť pevne na veky.
15Prút a káranie dáva múdrosť; ale rozpustilé decko robí svojej matke hanbu.
16Keď sa množia bezbožníci, množí sa prestúpenie; ale spravedliví uvidia ich pád.
17Kázni svojho syna, a spôsobí ti odpočinutie a dá rozkoše tvojej duši.
18Keď nieto videnia, je ľud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený.
19Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.
20Keď vidíš človeka, náhlivého v jeho rečiach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.
21Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.
22Hnevivý človek vzbudzuje svár a prchký človek sa dopúšťa mnoho prestúpení.
23Pýcha človeka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, dosiahne slávy.
24Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliatbu, ale neoznámi.
25Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.
26Mnohí hľadajú tvár panovníka, a od Hospodina je súd každého človeka.
27Ohavnosťou spravedlivým je človek, ktorý pácha neprávosť, a ohavnosťou bezbožnému je ten, kto ide rovnou cestou.