1Múdrosť si vystavila svoj dom; utesala svojich stĺpov sedem;
2pobila svoj dobytok; pomiešala svoje víno, ba pripravila i svoj stôl;
3rozposlala svoje devy a volá na najvyšších miestach výšin mesta:
4Ten, kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
5Poďte, jedzte z môjho chleba a pite z vína, ktorého som namiešala.
6Zanechajte hlúposť a žite a kráčajte cestou rozumnosti.
7Ten, kto učiac tresce posmievača, odnáša si hanbu, a tomu, kto dohovára bezbožnému, to bude škvrnou.
8Nekarhaj posmievača, aby ťa nevzal v nenávisť; dohováraj múdremu, a bude ťa milovať.
9Daj poučenia múdremu, a bude ešte múdrejší; daj poznať spravedlivému, a priberie naučenia.
10Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.
11Lebo mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni, a pridajú ti rokov života.
12Ak budeš múdry, budeš sebe múdry, ale ak budeš posmievač, sám ponesieš.
13Bláznivá žena je štebotná, sprostá a nevie ničoho.
14Ale sedí pri dveriach svojho domu na stolci, na vysokých miestach mesta,
15aby volala na tých, ktorí idú pomimo cestou, ktorí idú priamo svojimi stezkami, a hovorí:
16Kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
17Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný.
18A hlupák nevie, že sú tam mŕtvi a v hlbinách pekla tí, ktorých pozvala.